ĽUBOŠ RYBAN - Archív

SOBOTA, 23. augusta 2008

     Po dlhšej prestávke ma včera opäť potešila oranžová obálka z NASA. Keď som ju otvoril, čakalo na mňa veľmi milé prekvapenie... Odpísal mi totiž americký astronaut Mark L. Polansky, ktorému som do NASA posielal žiadosť o autogram takmer presne pred dvomi rokmi, 31. augusta 2006. Aj on sa teda zaradil medzi kozmonautov, na ktorých autogram som si musel počkať "trošku" dlhšie...

     Mark Polansky doteraz absolvoval dva lety do vesmíru. Prvýkrat, ako pilot raketoplánu Atlantis v posádke STS-98, druhýkrát už ako veliteľ posádky STS-116 Discovery. No a v súčasnosti sa pripravuje na svoj tretí let, kde bude opäť veliteľom posádky STS-127, ktorá by sa mala vydať do vesmíru raketoplánom Endeavour v máji 2009 (zdroj: http://astro.zeto.czest.pl)...

     No a na záver som si aj dnes nechal ešte zopár fotografií z nášho posledného dovolenkového výletu. Tentoraz sme navštívili malé kúpeľné mestečko Bojnice, v ktorom sa nachádza jeden z najkrajších zámkov na Slovensku, Bojnický zámok a samozrejme známa zoologická záhrada ZOO Bojnice. Do Bojníc chodievame pomerne často, pretože je tu veľmi pekné prostredie, v ktorom sa dá stráviť naozaj príjemný deň a oddýchnuť si...

ŠTVRTOK, 21. augusta 2008

     Do mojej zbierky dnes pribudol ďalší nový autogram. Po Williamovi H. Danovi (viď. blog zo 7. júla 2008) mi odpísal Robert M. White, ďalší testovací pilot, ktorý v 60-tych rokoch lietal na známych "raketových lietadlách" North American X-15...

     Rovnako, ako Bill Dana, aj on absolvoval v kokpite týchto lietadiel poháňaných raketovými motormi šestnásť letov. Bol vôbec prvým pilotom, ktorý s lietadlom prekonal rýchlosť Mach 4, Mach 5 a Mach 6, pričom dosiahol maximálnu rýchlosť 6587 km/h. Okrem toho dosiahol Robert White 17. júla 1962 so svojou X-15 výšku 95 936 m, čím sa stal prvým a v podstate jedným z mála ľudí, ktorí dosiahli hranicu vesmíru bez použitia konvenčnej rakety...

     A na záver ešte jedna malá zberateľská poznámka. Okrem Billa Danu a Roberta Whitea dnes žijú už len dvaja testovací piloti, ktorí lietali na X-15. Sú nimi americkí astronauti Neil Armstrong (Gemini 8, Apollo 11) a Joe Engle (STS-2, STS-51I). Získať však ich autogram "klasickou" zberateľskou cestou je v súčasnosti prakticky nemožné. A pokiaľ ide o Neila Armstronga, úplne vylúčené! Škoda...

UTOROK, 19. augusta 2008

     Hoci mi minulý týždeň nepribudol do zbierky žiadny nový autogram z oblasti kozmonautiky, nedá mi v spojitosti s odpoveďou od Williama Lenoira (viď. blog z 1. augusta 2008), aby som sa nevrátil ešte k jedenému zaujímavému prírastku do zbierky. Ten som si nechal na akési "premostenie" momentálne zberateľsky pokojnejšieho obdobia...

     Začiatkom tohto mesiaca som na mojom blogu spomínal, že odpoveď od Williama Lenoira ma veľmi potešila. Lenže tá radosť z odpovede od neho bola dvojnásobná, pretože okrem portrétovej litografie mi podpísal aj litografiu posádky STS-5. Túto som po prvýkrát držal v ruke pred necelými tromi rokmi, keď som otvoril veľkú oranžovú obálku od Josepha Allena. Bola to vôbec prvá NASA litografia posádky v mojej zbierke, ktorú mi poslal sám astronaut aj so svojim vlastnoručným podpisom. Na jeseň minulého roka som sa rozhodol, že skúsim "trochu" zariskovať a poslal som uvedenú litografiu do NASA Vance Brandovi, ktorý bol veliteľom posádky STS-5. Lenže o pár týždňov na to sa objavila informácia, že Vance Brand po mnohých rokoch definitívne opúšťa NASA. Vtedy som si uvedomil, že s mojou litografiou to asi nedopadne dobre. A nemýlil som sa... O pár dní sa v našej poštovej schránke objavila moja pôvodná obálka s pečiatkou "RETURN TO SENDER"... Zostávala mi preto posledná možnosť a síce napísať Brandovi na jeho súkromnú adresu. Dopadlo to však rovnako, dokonca ešte horšie... Vrátila sa mi totiž neotvorená obálka s pečiatkou "RETURN TO SENDER", ale bola na nej aj pečiatka "REFUSED". V tej chvíli mi bolo jasné, že dlhoročný pomerne dobrý "podpisovač" to zrejme s poskytovaním autogramov poštou definitívne "zabalil"...

     Keďže ďalší člen posádky STS-5 Robert F. Overmyer už nie je medzi živými (zomrel v roku 1996), zostávalo skúsiť šťastie už len u Williama Lenoira. Napísal som mu preto a som naozaj rád, že to vyšlo! Hoci už teda kompletne podpísanú posádku STS-5 nikdy "vlastnoručne" nezískam, považujem autogramy Josepha Allena a Williama Lenoira na spomínanej NASA litografii za maximum, ktoré som mohol v súčasnosti dosiahnuť. A preto ma takýto pekný prírastok do zbierky ako zberateľa a nadšenca kozmonautiky veľmi teší...

     Teraz však opäť zopár slov k letnej dovolenke... Cieľom nášho tretieho výletu bol návšteva Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline, ktorý sa nachádza v krásnom prostredí Slovenského rudohoria neďaleko obce Čierny Balog v okrese Brezno. Do Lesníckeho skanzenu sme sa však nevybrali priamo, ale zvolili sme turisticky oveľa atraktívnejšiu cestu...

     Zamierili sme totiž najskôr do Čierneho Balogu, odkiaľ premáva známa úzkorozchodná Čiernohronská železnica. Je to malá lesná železnička s rozchodom koľajníc 760 mm. V súčasnosti už síce slúži len ako turistická atrakcia, ale kedysi sa po nej zvážalo drevo z hlbokých dolín a lesov.

     Stavba Čiernohronskej železnice sa začala v roku 1908. Už o rok neskôr, v roku 1909, začala jej pravidelná prevádzka, ktorá trvala až do roku 1982, kedy bola oficiálne skončená. V tom istom roku sa Čiernohronská železnica stala štátnou kultúrnou pamiatkou.

     Počas sezóny premáva vláčik na trase z Čierneho Balogu do skanzenu Vydrovo, resp. z Čierneho Balogu do Chvatimechu a samozrejme späť. Hoci je to z Čierneho Balogu do Vydrova asi len 2 km, práve jazda na malom vláčiku naozaj stojí za to. A to ocenia nie len deti, pre ktoré je táto jazda neopakovateľným zážitkom...

     Vo Vydrove nás čakala prehliadka Lesníckeho skanzenu, ktorý je v podstate jedinečným prírodným múzeom. Návštevník si tu môže zvoliť 4 rôzne dlhé trasy po náučnom chodníku, ktoré sa dajú vzájomne kombinovať. Na lesnom náučnom chodníku sa nachádza množstvo rôznych zastávok a prirodzených lesných stanovíšť, ktoré ponúkajú pútavý pohľad na životodarné schopnosti lesa. Okrem toho sa tu nachádzajú aj obrazy z histórie, súčasnosti a budúcnosti lesníctva.

     Skutočne sa teda bolo na čo pozerať a bolo čo spoznávať. Čas, ktorý sme tu však strávili, utiekol veľmi rýchlo, takže sme ani nestihli vidieť všetko, čo sme pôvodne chceli. A preto sa sem určite v najbližších dňoch ešte minimálne raz vrátime. Bolo tu naozaj nádherne...

SOBOTA, 9. augusta 2008

     Na ďalší dovolenkový výlet sme zamierili na južnú stranu Nízkych Tatier, do blízkosti známych rekreačných stredísk Tále a Mýto po Ďumbierom. Práve tu sa na južnom okraji obce Bystrá v okrese Brezno nachádza národná prírodná pamiatka Bystrianska jaskyňa, ktorá je najvýznamnejšou jaskyňou Bystriansko-valaštianskeho krasu v Bystrianskom podhorí Horehronského podolia. Jaskyňa je vytvorená v druhohorných strednotriasových vápencoch a dolomitoch chočského príkrovu podzemným tokom Bystrianky pozdĺž výrazných tektonických porúch.

     Nádhernú jaskynnú výzdobu predstavujú najmä rozličné formy sintrovej výplne i zaujímavé tvary jaskynného skalného georeliéfu, ktoré vznikali súčasne s vytváraním podzemných dutín alebo pri ich remodelácii. Korózno-eróznou činnosťou podzemného vodného toku sa v jaskyni vytvorili oválne chodby s viacerými drobnými tvarmi na stenách, strope alebo podlahe.

     Teplota vzduchu v Bystrianskej jaskyni je 5,7 až 6,7 °C a relatívna vlhkosť vzduchu sa pohybuje v rozmedzí 92 až 98 %. V jaskyni sa zistilo 8 druhov netopierov, z ktorých sme žiaľ nevideli ani jedného, pretože sa v jaskyni zdržujú najmä v zimnom období. Z nich majú najväčšie zastúpenie podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) a netopier obyčajný (Myotis myotis).

     Vchod do jaskyne sa nachádza v nadmorskej výške 565 m a od neďalekého parkoviska je vzdialený asi 120 m. O existencii jaskynných priestorov vo svahu neďaleko obce Bytrá sa vedelo oddávna. Na ich výskyt poukázal aj známy geológ Dionýz Štúr, keď v roku 1867 mapoval územie medzi Banskou Bystricou a Breznom. Až do roku 1923 však do podzemia nikto nevstúpil. Ako prví sa v uvedenom roku do podzemia odvážili vstúpiť J. Kovalčík a E. Laubert. Jaskyňa je v terajšom stave sprístupnená pre verejnosť od roku 1968 v dlžke 490 m. Od roku 1971 sa časť jaskyne začala využívať aj na speleoterapeutickú liečbu...

STREDA, 6. augusta 2008

     Dlhoočakávaná letná dovolenka je konečne v plnom prúde. Už som sa na ňu naozaj veľmi tešil, pretože pracovného stresu bolo v posledných týždňoch, resp. mesiacoch naozaj viac než dosť. Začalo sa teda aspoň zopár dní oddychu a ciest za poznávaním zaujímavých a krásnych zákutí nášho Slovenska. No a prvý dovolenkový výlet už máme za sebou, ale o tom až o chvíľu...

     Najskôr, tak ako zvyčajne, trochu kozmonautiky... Do našej poštovej schránky si "našla" cestu ďalšia obálka so zaujímavým zberateľským obsahom. A verte, že potešil, pretože po dlhom čase sa mi podarilo skompletizovať zbierku autogramov kanadských astronautov. Posledným, ktorý v nej totiž do dnešného dňa chýbal, bol autogram od kanadskej astronautky Roberty L. Bondarovej. Tá sa v januári 1992 zúčastnila letu raketoplánu Discovery vo funkcii letovej špecialistky v posádke STS-42. Počas tohto letu malo premiéru aj Medzinárodné laboratórium pre mikrogravitáciu ILM-1 (International Microgravity Laboratory), ktoré bolo umiestnené v nákladovom priestore raketoplánu Discovery a úspešne sa v ňom uskutočnilo 55 vedeckých experimentov...

     Ako som spomenul v úvode dnešného blogu, prvý väčší dovolenkový výlet je úspešne za nami. Jeho cieľom bola neďaleká Banská Štiavnica, resp. Banské múzeum v prírode s nádhernou povrchovou i podzemnou expozíciou. Dnes pre krátkosť času prinášam iba zopár fotografií z tohto výletu, ktorému sa však podrobnejšie budem venovať niekedy v najbližších dňoch...

PIATOK, 1. augusta 2008

     Včera ma veľmi potešila odpoveď od ďalšieho kozmonauta, ktorému som nedávno posielal list so žiadosťou o autogram. Odpísal mi bývalý americký astronaut William B. Lenoir, ktorý sa ako letový špecialista v posádke STS-5 zúčastnil v novembri 1982 v poradí piateho letu raketoplánu Columbia. Zároveň išlo o historicky prvý operačný let raketoplánu a vôbec o prvý let 4-člennej posádky. Hlavnou úlohou tohto letu bolo okrem iného vypustenie dvoch komerčných telekomunikačných družíc SBS-C (USA) a Telesat/Anik C-3 (Kanada) z nákladového priestoru raketoplánu...